Na začiatku roka 2016 som mal za sebou 4 roky v Slovenskom Rally Pohári s Daihatsu Charade, titul Víťaza SRP v triede P1 a víťazstvo na Auto Show Slovakia Ring 2015 v triede so slušnou konkurenciou s Hondou Civic.
Po vyskúšaní si Hondy na Slovakia Ringu na konci roka 2015 sa mi v hlave automaticky zrodil cieľ na sezónu 2016: Vziať Hondu a pri tej príležitosti prestúpiť zo SRP do Majstrovstiev Slovenska, čo je najvyššia slovenská súťaž. Výhoda oproti SRP spočíva najmä v množstve „ostrých“ km, ktorých je v MSR za jeden deň aj trojnásobok oproti SRP.
Auto sme sa rozhodli nekupovať, ale na jednotlivé podujatia si prenajať od Sparrow Racing Teamu, ako sme si to už vyskúšali na Slovakia Ringu. Po zvážení vyšla táto alternatíva jednoznačne najrozumnejšie a v konečnom dôsledku aj najvýhodnejšie.
Auto teda máme, výbavu potrebnú pre účasť v MSR tiež, poďme teda na to.
Teste pred odoslaním prihlášky na prvú súťaž nastal prvý zásadný problém. Môj spolujazdec Palino, s ktorým sme pred piatimi rokmi začínali od nuly a absolvovali spolu za tých 5 rokov desiatky súťaží sa kvôli pracovnému vyťaženiu nemohol zúčastniť Rally Eger a vyhliadky na zvyšok sezóny boli podobne problematické.
Na šťastie, oslovil som Marcela Hranku, s ktorým sme sa poznali zo SRP. S mojou ponukou súhlasil a tak sme mohli spolu v Maďarsku na dvojdňovej Rally Eger sadnúť do Hondy a zvíťaziť v triede 7. V porovnaní so silnou konkurenciou v maďarskom pohári by to bolo tesné druhé miesto.
Spolupráca s Marcelom fungovala, z auta som bol nadšený, tučná porcia meraných kilometrov v MSR prinášala predávkovanie adrenalínom, výsledky nemohli byť lepšie.
Nasledovala súťaž, na ktorú sme sa spoločne s Marcelom tešili asi najviac z celej sezóny. Rally Hustopeče je nádherná súťaž, ktorej trasy vedú juhomoravskými vinicami. Počas súťaže sa nám podarilo vytvoriť niekoľko menších prešľapov, našťastie nič zásadné. Výsledok nakoniec prvé miesto v triede, v českej konkurencii by to bolo opäť druhé miesto, nebyť však dvoch výletov mimo trať by to mohlo byť ešte lepšie. V absolútnom poradí MSR sme to dotiahli na 15. Miesto, čo je doteraz mojím najlepším výsledkom kariéry.
Po absolvovaní Egeru a Hustopeč sme sa prakticky ocitli v polovici sezóny. Obe súťaže boli dvojdňové, takže boli za nami 4 súťažné dni. Pred nami tiež 4, avšak rozložené na jednu dvojdňovú a dve jednodňové súťaže. Keďže finančná situácia nevyzerala práve ružovo, bolo potrebné vymyslieť, ako ušetriť čo najviac peňazí a vynechať čo najmenej dní.
Riešením bolo vynechať jednodňové súťaže a ísť odjazdiť zostávajúcu dvojdňovú súťaž – Rally Košice. Plán sa ukázal ako dobrý. Napriek pomerne rozpačitému výkonu, s ktorým som nebol spokojný sme súťaž v triede opäť vyhrali. To však nebolo to najdôležitejšie.
Košice boli záverečným podujatím MSR. Napriek tomu, že sme absolvovali iba 6 súťažných dní z 8 sa nám podarilo zvíťaziť v našej triede 7 a získať titul Majstrov Slovenskej Republiky v rally! Napriek tomu, že tentokrát nebolo veľmi náročné získať tento titul, znamená pre mňa veľa. Znamená pre mňa odmenu pre celý náš tím za roky driny a snahy neustále sa posúvať dopredu. Zároveň je vďakou pre mojich rodičov za to, že ma neustále podporujú a znakom toho, že to má zmysel. Získanie majstrovského titulu som pred niekoľkými rokmi uviedol do vízie VM Rally Teamu ako dlhodobý cieľ. Teraz je tento cieľ naplnený a je čas posunúť sa opäť ďalej.
Na záver sezóny 2016 sme ešte absolvovali tradičnú Auto Show na Slovakia Ringu. Táto súťaž mi poskytla najintenzívnejší jazdecký zážitok v aute, ktorý som doposiaľ zažil. Mal som možnosť vyskúšať si aktuálnu špičkovú závodnú techniku v klasifikácii 2WD, fabrický špeciál Peugeot 208 R2.
Keď si raz vyskúšate takéto auto, nie je cesty späť 🙂 Takže keď sa vrátim k novým cieľom… …Sadnúť do Peugeotu 208 R2 a ísť jazdiť MSR. Momentálne usilovne pracujem na tom, aby sa tento cieľ podarilo naplniť v sezóne 2017.
Bohužiaľ, tento príspevok je v tomto roku jediný update na našej stránke vmrallyteam.sk, verím však, že do budúcna sa mi podarí opäť venovať viac času stránke a ponúkať vám blogy z mojich aktivít v motoršporte.
Na záver by som sa chcel úprimne poďakovať ľuďom, ktorí nás v (nie len) v tomto roku akýmkoľvek spôsobom podporovali. Veľmi si to cením a dúfam, že si vašu priazeň zaslúžime aj v ďalších sezónach.
Nezostáva iné, len popriať všetko dobré do nového roku 2017, aby bol ešte lepší ako tento a o niečo horší ako ten ďalší. My sa budeme snažiť dosiahnuť maximum, skúste aj vy, nech už sa to bude týkať čohokoľvek!
Tomáš Vrábel