Rally Lubeník je štvrtá súťaž majstrovstiev slovenska v rally 2017. Keďže v tomto roku sa zúčastňujeme iba vybraných súťaží, pre nás bol Lubeník po Rožňave druhou súťažou v tohtoročných majstrovstvách. Po vynechanej rally Prešov, Rally Tatry aj Rally Hustopeče sme Lubeník do nášho výberu zaradili kvôli zaujímavým a náročným rýchlostným skúškam, a tiež atmosfére, ktorou sa táto stredoslovenská súťaž vyznačuje.
Naša púť na rally Lubeník sa začala vo štvrtok ráno. Približne v čase obeda sme si už v Lubeníku prebrali itinerár a ihneď sme sa vydali na obhliadky tratí. Trať prvej RS som poznal pomerne dobre z minulých ročníkov. Druhú RS som nepoznal vôbec a z tretej som si matne pamätal niektoré úseky tuším z roku 2013. Rozpis sa nám darilo písať pomerne rýchlo. RS1 bola bez problémov, na RS 2 bolo zopár úsekov kde bolo treba dať pozor. RS3 však bola trochu „silnejšia káva“. Už po prvom prejazde obhliadky trate bolo jasné, že to bude riadna „paľba“. Značná časť trate extrémne rýchla, úzka, cez skákacie horizonty a neurčité zákruty, pričom v niektorých sa navyše dal očakávať vynosený „bordel“ od áut štartujúcich pred nami.
Napriek náročnosti sme to však zvládli veľmi rýchlo a už vo štvrtok večer sme mali vyčerpané všetky prejazdy pre obhliadku trate. To naznačovalo relatívne oddychový piatok, s množstvom času na skúšanie a nadstavovanie závodného auta, ktoré malo spolu s tímom doraziť v piatok doobeda. Podľa Itineráru bola v piatok na pláne iba slávnostná štartová rampa cca o 18tej hodine.
Prvú dávku stresu prinieslo rozhodnutie organizátora, na poslednú chvíľu zorganizovať niečo ako pred štartové uzavreté parkovisko. To znamená, že po absolvovaní technického preberania muselo auto do 60 minút doraziť do uzavretého parkoviska a vyzdvihnúť sa mohlo až tesne pred slávnostným štartom. Naše auto do Lubeníka dorazilo cca hodinu pred technickým preberaním, takže na polepenie auta, nastavenie sedačiek a pásov, montáž kamery a ďalšie „dolaďovačky“ sme mali iba hodinu. Všetko sme však za pomoci našich mechanikov od Sparrow racingu zvládli. Časovú rezervu 60 minút po technickom preberaní, ktorú sme mali na dostavenie sa do UP sme využili na krátky a pomerne opatrný test auta v premávke. Znovu som si trochu osvojil správanie auta, brzdy, riadenie, radenie atd.. Čas nám stačil s prehľadom, takže sme auto do UP odovzdali včas. Na slávnostnom štarte bolo o niečo menej ľudí ako to býva vo väčších mestách, ale atmosféra bola napriek tomu super.
Prišlo sobotné ráno a najfrekventovanejšie slová v servisnom parkovisku určite boli: „pršať“, „bude“ „nebude“ „suché“ „mokré“ „rezané“ atd. 🙂 Napriek neurčitosti predpovedí však vyzeralo reálne, že celé prvé kolo sa pôjde na suchu. Preto sme zvolili aj tomu prislúchajúce obutie a inú alternatívu sme nepripúšťali. Nakoniec sa náš odhad potvrdil.
Tak poďme na to. Stojíme na štarte RS1, pozeráme ako o 10 sekúnd štartuje auto pred nami. Zrazu sa do cesty postavil traťový komisár a máva ako život, že štartovať sa nebude. Toto je nepríjemný pocit, keď už človek psychicky očakáva štart, všetko pripravené, pneumatiky trochu zohriate, a zrazu sa musí čakať. Príčinou bola havária posádky Majerčák – Zemanová, štartujúca tiež na Peugeote 208 R2. K nehode musela vyštartovať aj sanitka, našťastie sa nepotvrdili žiadne vážne zranenia. Pre nás to však znamenalo voľný prejazd RS1, presne ako v Rožňave. To je nepriaznivá vec, hlavne keď sa tá trať ide v ten deň ešte 2x. Čo už.
Prišla RS2, ktorú som po voľnom prejazde bral ako zahrievaciu. Tempo nebolo ideálne, ale na úvod to bolo v poriadku. V stopke po cieli však nastali komplikácie v podobe technických problémov. Vyzeralo to, ako by prevodovka a spojka začali robiť nevysvetliteľné veci, čo vo výsledku spôsobilo ešte aj zdochnutie motora a problém naštartovať. Akoby zázrakom po 15tich minútach skúšania všetkého možného sa auto rozbehlo a všetko začalo fungovať bez problémov. Naštastie nasledoval dlhý prejazd, takže stratený čas sa dal ľahko dobehnúť. Bola pred nami RS3 Chválová, pred ktorou som mal na jednej strane rešpekt, na druhej strane som sa na ňu tešil. Prejazd by som zhodnotil jedným slovom – „paráda“. Peugeot sa niekoľko krát odlepil kolesami od zeme, s tempom som bol spokojný, aj keď som si bol vedomý značných priestorov na zrýchlenie. Chybou krásy bol fakt, že sme na RS dobehli a boli nútení obehnúť auto pred nami, čím sme stratili zopár cenných sekúnd. Posádka sa nám však po krátkej tandemovej jazde uhla, takže to bolo celkom ok.
Rýchlostka mala 16km a Marcel bol trochu chorý, takže v poslednej štvrtine mu celkom slušne vypadával hlas, ale silou vôle sme to obaja zvládli s prehľadom. Výsledok RS bol 3. miesto v triede so stratou 3,8 s na druhé, čo bola možno práve strata počas jazdy za posádkou štartujúcou pred nami.
Nasledoval prejazd do servisného parkoviska, kde sme si zrekapitulovali absolvované prvé kolo. Vo výsledkoch na internete sme zistili, že nám pridelili úplne nezmyselný náradný čas na RS1. Bol asi o minútu horší ako by bola realita. Na to Marcel spísal žiadosť o riešenie ktorú podal organizátorovi. Prichádzame do servisu, začína pršať.
Vyzerá to, že RS4 sa pôjde na vode. RS5 asi tiež, ale čo RS6, ktorá sa nachádza asi 30km iným smerom? Tomu sa hovorí pneumatiková lotéria. My sme vsadili na obutie na mokro, pričom pre prípad sucha na RS6 sme do kufra vzali dve suché mäkké rezervy, ktoré by mohli na suchej trati dobre fungovať ak by sme ich obuli dopredu, a to aj v spojení so zadnými pneu na mokro. RS 4 – štart. Jazda v rámci možnstí, síce pomerne opatrná, ale snažil som sa ísť plynule a na hrane trakcie predného náhonu. Na konci RS sme opäť dobehli auto pred nami. Výsledok? Prvé miesto v triede!
Ako bonus, náhradné časy z voľného prejazdu v RS1 sa opravovali podľa výsledkov z RS4 – čo bol druhý prejazd tou istou traťou. Keďže sme tento prejazd vyhrali, pridelili nám taký náhradný čas, ako by sme vyhrali aj RS1. Vo výsledkoch to zrazu vyzeralo zaujímavo, ocitli sme sa druhom mieste v triede, ktoré sme boli odhodlaní uhájiť. V RS5 sme si trochu pohoršili, ale stále druhé miesto bolo stále naše.
Nasledovala RS6. Prišli sme asi kilometer od štartu, všade dookola oblaky, ale asfalt kompletne suchý. Nasledovalo ťažké rozhodnutie. Bude pršať, nebude? Dokonca spadlo zopár kvapiek, ale sucho bolo stále. Tak sme si dali rukavice, zobrali náradie a pustili sa do prezúvania. Zvládli sme to asi za 5 minút, pripravili sa a motivovaní išli na štart. Vďaka pocitu správneho obutia som zvolil tempo pocitovo podstatne rýchlejšie ako v prvom prejazde.
Pocity boli super až do momentu zopár kilometrov pred cieľom RS. Pri zaradenej trojke zrazu vyleteli otáčky a auto prestalo ťahať. Vyskúšal som preradiť aj podradiť, ale nič. Keďže to bolo do cieľa RS už iba z kopca podarilo sa nám na voľnobeh, s obrovskou časovou stratou „dokotúľať“ do cieľa RS. Ešte som v sebe živil nádej, že to bude nejaká opraviteľná záležitosť, takže sme silou gravitácie zišli ešte kúsok pod cieľ, kde som otvoril kapotu, skontroloval mechanizmus radenia, poloosy… Viditeľný problém som nenašiel, ale auto sa hýbať nechcelo. Takže koniec, odstupujeme. Marcel išiel odovzdať jazdný výkaz. Tým sa pre nás skončila Rally Lubeník 2017. Bolo to moje prvé odstúpenie v kariére pre technickú poruchu. Všetko je však ako má byť. Neboli sme neštastní, iba mierne sklamaní, že sme nemohli bojovať do konca, najmä keď to vyzeralo na veľmi zaujímavý boj. Posúďte sami, takto vyzerali priebežné výsledky po RS4:
Na záver pridávam odkaz na video s našou jazdou, tak príjemné sledovanie 🙂
Ďakujeme všetkým za podporu, opäť niekedy nabudúce, s najväčšou pravdepodobnosťou až na Auto Show Slovakiaring 2017.