V Poprade sme sa tento víkend zúčastnili poslednej súťaže rally pohára sezóny 2014. Organizátor pre nás pripravil tri rýchlostné skúšky, ktoré sme zajazdili v dvoch dňoch. Jeden večerný mestský okruh v piatok a dve rýchlostné skúšky v sobotu doobeda. 
Najprv sme sa tešili, že bude snežiť a bude veľká zima. Postupne sa predpoveď zmenila až na stav, keď síce zima bola (okolo 1°C), ale sneh nebol žiadny. To nebol ideálny stav pre našu techniku. Na mestský okruh sme zvolili Markgumy (tie, na ktorých sme začínali v SRP) a na ostatné Yokohamy. Markgumy sú poľské protektory, ktoré majú potrebnú zmes gumy, ktorá drží v týchto teplotách. Na druhej strane majú ale hrozne mäkké boky, čo znamená zlé jazdné vlastnosti auta, auto neskoro reaguje, celé sa nakláňa a pod. Yokohamy sme zvolili na druhý deň. Tie sú však stredná zmes, čo znamená, že nefungujú moc dobre pri takýchto teplotách (najlepšie pre nich tak 20°C a viac), avšak s tvrdými bokmi sme sa nemuseli báť prerazeniu gumy a neočakávaného šmyku.
Počasie, ani voľba gúm však nespravili žiaden pokles na našej nálade a tešili sme sa, že si poriadne pozávodíme. Mestský okruh dopadol pomerne dobre, keďže sme nocovali len s 0,3 sekundovou stratou na druhého Debnára na Swifte. Prišlo sa pozrieť kopec ľudí. Na aute sme mali svetelnú rampu z LED-svetiel, vďaka ktorej sme nemali na nočnom okruhu problém. Jediný problém bol, keď sme dali auto do UP (rozumej uzavreté parkovisko – kde sa s autom nemôže hýbať), zistili sme, že sme dostali niekde defekt, koleso bolo úplne prázdne. 
Na druhý deň ráno nás celkom prekvapila hmla. Jazdili sme už vo všelijakých podmienkach, ale v hmle ešte nie. Bola to výzva. V 15 minútovom servise sme vymenili všetky gumy a vyrazili na druhú rýchlostku. Pred štartom sme sa snažili zahriať pneumatiky, ale nie dlho potom ako sme zastavili, vychladli. Ani to nám však nezabránilo ísť čo najrýchlejšie. Chceli sme predsa predbehnúť posádku Debnár-Volák jazdiacu na Swifte. 0,3 sekundy nie je až tak veľa a celkom sme si verili. Vyrazili sme, jazda hneď zo začiatku bola bezchybná, voľba pneumatík správna. Po chvíli závodenia sa začala objavovať hmla. Takže miestami sa nedalo ísť ani na oči, ale zas moc sme neubrali. V záverečnej časti sme dokonca dobehli pred nami jazdiacu posádku Gembický-Bomba na Citroene C4. Po jednom z retardérov sme mali dosť veľkú rýchlosť, aby sme ho mohli pohodlne predbehnúť. Veď pozrite si video, kde je to pekne vidieť. Kliknite [TU]. Čas sa nám nepodarilo spraviť lepší ako mal Debnár. Stratili sme niečo viac ako tri sekundy. Tentokrát bol lepší.
Potom nasledovala druhá rýchlostka. O niečo rýchlejšia. O dosť šmykľavejšia. Nepríjemná hlavne v tom, že mala rýchle zákruty a dlhé rovinky, ktoré sa v hustej hmle ťažko rozoznávali. A neposlednom rade veľa retardérov, ktoré človek zbadal na poslednú chvíľu. Yokohamy sa s týmto povrchom moc nekamarátili, takže sme sa hrozne moc šmýkali. Tu sme zažili viac krízoviek ako za celú sezónu. Hmla plus nevhodné obutie pneumatík (nie že by sme mali nejaké lepšie, ale tie gumy proste vôbec nefungovali) sa podpísalo pod úplné rozrazenie jedného retardéra, avšak nehodnoteného, čiže žiadna penalizácia nehrozila. Potom nasledoval ešte jeden šmyk v dosť veľkej rýchlosti (cca 130 km/h), kde nám uskočil zadok, nebolo nám všetko jedno. A potom ešte jedna moja chyba, kde som nadiktoval retardér, ale nebol tam, lebo sa to zmenilo v tzv. vykonávačkách. Pár sekúnd sme tým stratili. Celý boj z tretej rýchlostky pozriete [TU]. 
Nakoniec sme skončili tretí a po trojhodinovom preskupení sme išli na rampu pre poháre, kde bolo veľa divákov. V celkovom poradí sme skončili ôsmi. Čo nám v celkovom poradí zo všetkých posádok za celú sezónu 2014 prinieslo neuveriteľné ŠTVRTÉ miesto. Áno naše Daihtasu v porovnaní so všetkými ostatnými autami sa umiestnilo štvrté. A o tom, že sme víťazi v P1 sme písali už v minulom článku.
Po tom, čo nám dali auto z UP sme boli ešte vo firme profituning zmerať výkon Daihatsu, aby sme vedeli, na čom sme to tie štyri roky doteraz jazdili. Bolo to celkom 85 koní, čo je veľmi málo v porovnaní s ostatnými autami. Čiže najslabšie autíčko s takýmito peknými výsledkami. Druhé najslabšie auto v SRP má okolo 100 koní. Náš hlavný súper Debnár na Swifte podľa jeho slov má 105 koní. Pozrite si graf:
Radi by sme poďakovali za všetku podporu, či už finančnú, materiálnu alebo psychickú. Najbližšie plánujeme byť v Orechovej Potôni na Slovakiaringu v nedeľu 9. novembra. Ak budete mať chvíľu čas, neváhajte prísť pozrieť. Býva to pekná akcia. A do konca roka nás čaká ešte slávnostné vyhlasovanie majstrov 15. novembra v Nitre, kde budeme dekorovaní. 
