Do Košíc sme vyrazili už v stredu o 6:00 z Piešťan, aby sme stíhali registráciu na obhliadky tratí. Zaregistrovali sme sa a ihneď sme vyrazili na prvú RS Opiná. Pri písaní poznámok sa nám táto trať veľmi nepozdávala. Ďalšiu sme si spísali RS Banské. V opačnom smere to bola RS Rankovce. Pokračovali sme do RS Svinice a hneď za ňou bola RS Slanec. Vo Svinici sme mali menšie problémy s písaním, tak sme si ju prešli ešte niekoľkokrát. Večer sme absolvovali školenie na dennú licenciu. Potrebovali sme ho, pretože veľa vecí, s ktorými sme sa stretli boli pre nás novinkou. Štvrtok pokračovali obhliadky, administratívne a po ňom technické preberanie. Vďaka firme Alcor a pánovi Milanovi Vráblovi bolo naše závodné vozidlo v Košiciach na druhý deň. Z technického preberania sme mali obavy, nakoniec nám pán komisár vytkol pár vecí, ale našťastie nám povolil štart v súťaži. Novinkou, a to celoslovenskou, bol poľský GPS systém autoguard. Vďaka nemu bolo každé závodné auto monitorované, kde sa nachádza a akou rýhľosťou sa pohybuje. Od tohto momentu sme sa mohli s našim súťažným Daihatsu nachádzať len tam, kde to bolo podľa itinerára povolené.
Štart našej prvej etapy v 37. rally Košice bol v piatok o 9:54. Za prvou časovou kontrolou sme dotankovali v tankovacej zóne a vyrazili sme na prvú rýchlostnú skúšku do Rankoviec. Tam sme boli málinko nesvoji, išli sme radšej opatrnejšie keď sme videli koľko stromov je okolo cesty a hneď v tretej zákrute vybúrané auto a hlavne – pred štartom RS začalo popŕchať. Aj keď sme mali vo výbave požičané mokré sliky od pána Ing. Petra Bučka., touto cestou mu chceme srdečne poďakovať, nedali sme ich na auto, lebo podľa predpovede nemalo pršať. Voľbu sme neľutovali a markgumy držali aj na vlhkom lepšie než sme očakávali. Okrem iného aj preto, že na trati neboli žiadne kaluže, čím by hrozil aquaplanning. Zmes bola dostatočne mäkká, a preto sa zohriala aj pri 4 stupňoch, ktoré panovali v okolí Košíc. Počas tejto prvej RS nás vystrašil aj podivný škrkajúci zvuk, nevedeli sme, čo to má znamenať. Po časovej kontrole sme prezreli celé auto, nič sme nenašli. Až keď si sadol Tomáš do auta, zbadal. že radiaca páka je padnutá dole – šúchala sa o kardan, tak ju povytiahol a bolo po probléme.
Keď sme sa presunuli do časovej kontroly pred RS Svinica, zistili sme že je zrušená, pretože v strome nepekne skončil aktuálny Renault Clio Sport – ostrý závoďák. Takže touto rýhlostkou bol len voľný prejazd.
Ďalšia v poradí RS Slanec. Po štarte sme mali dobré tempo. Asi v polovici bol úsek, kde bola šotolina. Výstižnejší názov je makadam. Skratka “šutre jak hovado” a ešte aj veľká vrstva a k tomu vyjazdené kolaje. Predokolky mali čo robiť a naša lyžina pod motorom si tiež užila svoje. Taktiež sme tu stretli vybúrané auto. Keď konečne začal znova asfalt, zistili sme problém. Počuli sme strašný zvuk zo zadnej nápravy. Dúfali sme, že to nie je nič vážne, ale z tempa sme aj tak rapídne ubrali. Neskôr sme rozmýšľali, že aj zastavíme. Do cieľa ostávali ale štyri riadky (asi 20 zákrut), tak sme to opatrným tempom dobojovali. Keď sme prechádzali cieľom, tak sme si všimli ďalšie vybúrané auto – za cieľom v jarku. Hneď nám to pripomenulo naše účinkovanie v Poprade. Po časovej kontrole sme ľahli pod auto a pozerali čo to bolo za závadu. Naše obavy že to je defekt, odtrhnuté koleso alebo rameno sa nenaplnili a to čo nás vystrašilo, bol našťastie len bowden ručenej brzdy, ktorý sme ťahali po zemi a a ešte k tomu bolo niečo zachytené medzi kardanom a nádržou. Závadu sme hneď odstránili. Nasadli sme do auta a ponáhľali sa do servisu. Naraz auto nevydávalo žiaden neprirodzený zvuk a v poriadku sme dorazili do servisného parkoviska podľa itinerára, aj keď sme na jednej križovatke zle odbočili a zvolili trošku inú trasu. Do ČK (časová kontrola) sme prišli presne načas. 45 minút bola možnosť servisovať vozidlo, odtiaľ potom do uzavretého parkoviska, kde nebolo možné s autom nič robiť. Pozreli sme priebežné poradie po prvej etape, získali sme štvrté miesto. Boli sme spokojní. Hovorili sme si, že sme tam kde sme hlavne vďaka šotoline, kde sa ukázalo naše 4×4.
V noci sme sa poriadne vyspali a v sobotu rally pokračovala druhou etapou. Ráno bolo ešte daždivejšie než deň predtým. Váhali sme, aké pneumatiky zvoliť – či suché alebo mokré sliky. Z uzavretého parkoviska bol štart do servisu, kde sme mali 15 minút na prezutie. Náš technik nám pripravil mokré pneumatiky, aby sme ich rýchlo prezuli a stihli to do ČK. Po porovnaní zmesí gúm, sme sa však nakoniec rozhodli pre suché. Dozvedeli sme sa, že na suchých ide aj Bouffier a Melichárek, ktorí patria medzi špičku, tak sme sa utvrdili v našom rozhodnutí. Skontrolovali sme len tlaky, dofúkali rozdiely a tak sme sa ponáhľali, že sme si zabudli do auta vziať kľúč na kolesá. Ale aj tak sme ho nepotrebovali. Vyrazili sme do RS4 s názvom Opiná. Táto trať bola veľmi pekná. Rýchla, úzka, žiaden priestor na chyby, do väčšiny zákrut nebolo vidieť a bola plná horizontov. Jednou vetou by sa to dalo zhrnúť ako parádny 15 kilometrový rally zážitok.
Plní endorfínov sme pokračovali do RS5 Banské. Túto trať sme mali natrénovanú najviac. Pred štartom sa rozpršalo. Boli sme upozornení, že v Herľanoch je už pár áut „vysypaných“, že sa to šmýka a máme ísť opatrne. Začali sme najprv zvoľna, kým boli gumy studené, akonáhle sa zohriali už sme si išli v našom tempe a dosť sme si jazdu užívali. Do polky trate sme stretli opäť zopár vykotených áut. Ale najviac nás prekvapilo keď sme brzdili do jedného z retardérov, kde sme dobehli posádku jazdiacu pred nami. Mali technickú poruchu. V jednej odbočke sme si „odbehli“ nevinne do jarku, bez časovej straty vďaka štvorkolke sme hneď vybehli von a pokračovali ďalej. Ani jedného nás to nerozhodilo, dokonca sa na tom doteraz dobre bavíme. Cestou do cieľa sme stretli ešte mnoho áut, ktoré do cieľa nedorazili.
Dažďa sme sa najskôr obávali, ale nakoniec to bolo dobré na naberanie skúseností a ešte to vylepšilo celkovú rally-atmosféru. Páčilo sa nám, že stovky skalných rally fanúšikov fandili aj v daždi. Do cieľa sme prišli bez poruchy a bez chyby. Spokojne sme smerovali na rampu na hlavnú ulicu do Košíc, čím sme si splnili naše predsavzatie, s ktorým sme na túto súťaž išli. Na pódiu sme prekvapení obdržali poháre za 3. miesto v kategórii RP1, z čoho sme mali nefalšovanú radosť. Moderátor spravil krátke interview a plní radosti sme smerovali domov. Ďakujeme hlavne pánovi Jozefovi Mizerákovi, konateľovi spoločnosti Motorhouse Topoľčany, ktorý nám umožnil prežiť pre nás veľmi úspešné 37. Rally Košie a týmto ukončiť úspešnú premiérovú sezónu a otvoriť nám dvere do Slovenského rally pohára.
