Na dvojdňovú súťaž Slovenského rally pohára – Rally Prešov sme vyrazili vo štvrtok 12. apríla ráno. Po príchode na riaditeľstvo súťaže sme zaregistrovali vozidlo na obhliadku a prešli sme si niektoré spojovacie úseky pomocou itinerára. Neskôr sme vyrazili na obhliadku tratí Suchá Dolina (RS 5,7) a Hrabkov (RS 6,8). Tieto trate boli klasické rally trate. Išli sa aj cez dediny, mimo dedín, miestami na nich bola aj šotolina. Na niekoľkých rýchlych úsekoch boli veľké jamy. Tieto úseky sme sa rozhodli ísť pre istotu opatrnejšie, vzhľadom na mäkký podvozok Daihatsu. Prešli sme si ich tri krát. Večer bolo možne obhliadať trate Šalgovík (RS 1,3) a Ľubotice (RS 2,4). Šalgovík bola trať, ktorá prechádzala priemyselným komplexom. Trať pozostávala väčšinou z 90° zákrut, ktoré sa chodili okolo budov, alebo retardérov. Niektoré rýchlejšie úseky v tomto komplexe boli síce rovné, ale tak rozbité, prípadne obsahovali vhupy, ktoré nás spolu so sériovým podvozkom limitovali. Ku koncu tejto trate bol rýchlejší úsek na normálnej ceste. Na túto trať sme mali vyhradené dva prejazdy pri obhliadke. Posledná trať, ktorú sme obhliadali bola Ľubotice (RS 2, 4). Keďže nebola uzavretá premávka, obhliadku tejto trate sme mohli robiť buď pešo alebo autom, čo dodalo do krvi trocha adrenalínu. Štart bol na hlavnej ceste, pokračovalo sa okolo ostrovčekov na križovatke, ako keby to bol retardér. Po ňom sa odbočilo na nájazdovú cestu, ale na konci nej sa prešlo cez trávu na opačný směr až dole na pôvodnú cestu, kde sa smer opäť obrátil, prišlo sa na koniec kola, odbočilo vľavo a pokračovalo sa do druhého kola. Súťažne sa išli 4 kolá. Obhliadka tejto trate v premávke nám dlho ostane v spomienkach, určite aj účastníci premávky si tento zážitok budú pamätať.
Štartová rampa sa nachádzala v historickom centre Prešova. Tu štartovala celá rally. Podujatie malo veľkú popularitu. Štartu sa zúčastnilo niekoľko stoviek fanúšikov k čomu určite dopomohlo krásne slnečné piatkové počasie. Prvá rýchlostná skúška sa išla ešte za svetla. Bola to RS 1 Šalgovík. Auto vydržalo všetky otrasy, čo nás potešilo. Cesta do servisu bola stresujúca, pretože kvôli veľmi silnej premávke sme meškali do časovej kontroly. Po nej nasledoval 30-minútový servis, počas ktorého stihli Tomáš s otcom opraviť brzdy. Problém nebol, že by nebrzdili, ale to, že brzdový pedál mal divnú odozvu. Po tejto oprave sa jazdilo omnoho istejšie a určite aj bezpečnejšie. Počas spojovacieho úseku na RS 2 sme zistili, že nám odchádza intercom. Tomáš ma sice ešte počul, ale ja jeho už nie. Obávali sme sa, že odíde úplne. Počas toho, ako sme skúšali všetko možné, sme zablúdili. Kým som sa zorientoval nabrali sme veľké meškanie a tým pádom aj penalizáciu. To poznačilo aj zvyčajnú pohodu, s ktorou jazdíme. RS 2 sa už išla po tme. V tme nám pomáhali dve LED-rampy od firmy LEDCOM, ktoré dopomohli k tomu, že sme išli takmer ako za dňa. Aj keď v skutočnosti sa deň s nocou veľmi porovnávať nedá. Ťažšie sa odhaduje vzdialenosť a tak isto nie je vidno do výjazdov zo zákrut. Po tejto štvorokruhovej trati nasledoval opäť krátky servis. Ďalšie dve RS sa už išli bez servisu. RS 3 Šalgovík bol na šotolinových úsekoch silno rozjazdený a rozbitý. Bolo to tým, že sme boli na konci štartového poľa. Našťastie, ani v takýchto ťažkých podmienkach naše Daihatsu Charade nesklamalo. RS 4 Ľubotice bola posledná rýchlostná skúška 1. etapy. Po nej sme prišli do servisu a auto odovzdali do uzavretého parkoviska. Po tomto dni, ktorý nevyšiel celkom podľa našich predstáv sme okolo jedenástej v noci vyrazili do Vranova nad Topľou, kde sme mali u Tomášovej rodiny zabezpečený nocľah. Na druhý deň sme mali štart z uzavretého parkoviska o 11:07 ráno. Po príchode na riaditeľstvo súťaže sme si všimli vykonávacie nariadenie, ktorým sa rušia všetky penalizácie udelené na tých časových kontrolách, na ktoré sme meškali. To nás neuveriteľne potešilo. Nabrali sme druhý dych. Na 2. etapu sme boli dokonale pripravení, ničoho sme sa nebáli. Išli sme sa pekne odviesť. Počasie sa zmenilo z predchádzajúceho dňa, už nebolo slnečno. Zatiahlo sa a postupne začalo pršať. Na naše sklamanie, RS 5 Suchá dolina bola zrušená a bol nariadený voľný prejazd. Bolo to z dôvodu nezvládnutia organizácie.
Medzi Majstrovstvami Slovenska a Slovenským rally pohárom bola príliš veľká časová medzera. Ľudia po tom, čo si pozreli všetky autá majstrovstiev, si mysleli, že rally skončila. Začali odtiaľ chodiť po trati domov. Toto bola veľmi nebezpečná situácia. Prvé autá zo Slovenského rally pohára zažívali krušné chvíle, keď za každou zákrutou sa len tak-tak vyhli kolízii. Cez tento voľný prejazd, sme si aspoň skontrolovali, či máme skutočne dobre napísaný rozpis na túto trať. Tiež sa išla dva krát. Po voľnom prejazde cez RS 5 nasledovala RS 6 Hrabkov. Pri príjazde do časovej kontroly sme zistili, že intercom už nefunguje vôbec. Nikto nikoho nepočul. Neostávalo nám nič iné, len nech kričím tak, ako za starých čias. Pri hlasnom výfuku a v prilbách to nebolo veľmi jednoduché. To nás neodradilo. Prvá časť tejto trate sa išla po rozbitej šotoline. Na nej sme sa cítili ako doma. Rozpis sme mali napísaný presne tak, ako bolo treba. Dážď tiež určite dopomohol k tomu, že sme na tejto trati spravili v triede druhé miesto, aj keď sme mali opäť obuté iba scuhé rally sliky, podobne jako v Košiciach. Po tejto RS nasledoval 30-minútový servis. Počas neho sme sa len občerstvili a pokračovali opäť do Suchej doliny na RS 7. Na nej sme stretli opäť pár posádok, ktoré nemali také šťastie a neprišli do cieľa. RS 8 Hrabkov sme išli na istotu, už len prísť do cieľa. Po príchode do servisu sme umyli naše Daihatsu a išli do cieľa rally na rampu do historického centra. Tam nás opäť tak ako v Košiciach prekvapili, keď sme si mali vystúpiť a odovzdali nám poháre za tretie miesto. Videá z rýchlostných skúšok si môžete pozrieť na youtube, odkazy na ne nájdete tu:
RS 1
RS 2
RS 3
RS 4
RS 6
RS 7
RS 8